Summer
1.Kapitola
Cica a Murko
Ahojte volám sa Summer. Tento príbeh je o mne, o mojich prekážka v živote, o mojej láske a hlavne nedôvere k ľuďom.
Môj príbeh sa začína u dvojnožcov moc si z toho nepamätám, no spomínam si ako rozmaznane som žila a zrazu sa všetko zmenilo....
Láskavé, nežné ruky nahradili také čo ma stále bili za každú malú drobnosť, ktorú som zle urobila. Miska, ktorá bola vždy po okraj plná jedlom zrazu bývala prázdna. A teplý domov sa zrazu zmenil na studenú ulicu. Zrazu som nemala, kde bývať, bola mi zima a hlavne som bola hladná. Potĺkala som sa ulicami, kde hrozne mrzlo nevedela som čo mám robiť. Po troch dňoch strávených na ulici som hrozne ochorela...ledva som stála na nohách už som myslela, že to vzdám ale zrazu som stála pred barakom, kde bola pod schodmi miska s jedlom. Z posledných síl som ku nej došla. Pomaly som začala jesť, keď už polka jedla z misky zmizla ozvalo sa za mnou vrčanie, rýchlo som sa obzrela a zbadala som dve čierne mačky. Tá jedna mačka bola asi tak o rok staršia od kocúra, ktorý stál vedľa nej. ,,Zmizni!“ sykla po mne tá staršia mačka. ,,Prosím nechajte ma ja som hrozne slabá a hladná.“
,,Povedala som ti ZMIZNI!“ nedala sa obmäkčiť. Začala po mne hrozne syčať a približovala sa ku mne so sklopenými ušami.
,,Prosím prísahám, že keď si oddýchnem odídem preč.“ skuvíňala som ako malá. ,,Ale no tak Cica veď ju nechaj sama si počula, že keď si oddýchne tak odíde preč a pochybujem, že v takom stave sa odtiaľto vôbec dostane preč.“ ozval sa zrazu kocúr. Mačka sa najprv pozrela na mňa a potom na kocúra. ,,Fajn ale do mojej pivnice nepôjde.“ povedala a odišla preč. ,,Cicu si nevšímaj ona nikdy nemala rada iné mačky aj na mňa si ťažko zvykala.“ povedal kocúr a s úsmevom podišiel ku mne. ,,No keďže máš zákaz do pivnice tak ako ja no tak hm.... myslím, že ťa môžem nechať prespať v mojej krabici.“ povedal a stále sa usmieval. ,,Poď.“ povedal mi a viedol ma do veľkej krabice.
Vošla som dnu v krabici bolo veľa mäkkej látky a steny boli obalené v polistyrene aby tam bolo teplejšie. Všade bolo cítiť pach toho kocúra. ,,Eh....nevadilo by ti keby som prespal pri tebe.....vonku mi je zima.“ ozval sa kocúr.
,,A prečo by mi malo vadiť? Veď ty tu bývaš.“ povedala som
,,No vieš Cica by mi to nedovolila a keby som sa pokúsil pri nej spať dostal by som poriadnu facku.“ povedal so smiechom. Keby som nebola taká unavená tiež by som sa smiala. Ľahla som si do kúta a kocúr ku mne. Začervenala som sa mačacím spôsobom ,,Hm... a ako sa vlastne voláš?“ spýtal sa ma kocúr ,,Ja meno nemám.“ odpovedala som mu. Kocúr sa na mňa prekvapene pozrel a ja som si až teraz všimla jeho oči mal ich žlté a veľké, mala som pocit, že ma hypnotizujú. ,,To nevadí zajtra ti niake vymyslíme. Ináč ja sa volám Murko.“ povedal. Ešte raz som sa pozrela do jeho očí a potom sa tie moje začali pomaly zatvárať. Murko pekné meno premýšľala som v duchu a potom som zaspala.