Príbeh zatúlanej mačičky

Bol krásny letný deň. Vonku sa na slnku zahrievali mačky a spokojne priadli alebo spali. Ani sa im nečudujem, veď v takom krásnom počasí, kto by nezaspal. Išla som práve okolo jedného auta a počula som tam čosi zamňaučať. Skrčila som sa a pozrela pod neho. Bolo tam krásne biele mačiatko s ryšavým sfarbením. Pokúsila som sa ho odtiaľ vybrať ale nešlo to. Tak som sa zdvihla, sadla si na stoličku a čakala, kým vylezie. Sedela som tam už asi 20 minút no nevzdávala som sa. Tak som tam sedela ešte asi ďalších 10 minút. Obzrela som sa do strán a mačiatko sa vyparilo. Mala som tušenie že išlo doprava a tak som sa aj ja tade vybrala. Prechádzala som okolo veľkého domu a v tom som ju zbadala. Mačiatko sa hralo na záhrade. Po chvíli ku mne prišla ku mne majiteľka domu. ,,Je to tvoja mačička?“ spýtala sa. ,,Nie.“ ,, Mali by sme sa povypytovať koho je!“ navrhla tá teta. Ja som len prikývla a vydali sme sa spolu po ulici. Už sme boli skoro na konci dediny keď z domu vyšlo dievča, ktoré plakalo. Bežala som ku nej a spýtala som sa prečo plače. ,, Stratila sa mi mačička.“ odvetila. Potom som sa jej spýtala na sfarbenie a zistila som že to mačiatko bolo jej. Zavolala som tetu a išli sme k jej domu. Keď sme tam dorazili, mačiatko tam už nebolo. Išli sme do záhradky sa naozaj presvedčiť či tam nieje. Nenašli sme ju. Dievča plakalo ešte viac a tak som ju musela utíšiť. Dva dni po nej nebolo ani stopy. Išla som von a zbadalo som ju, Bolo v náručí asi 17 ročnej baby s čiernymi vlasmi a oblečením. Okamžite som bežala ku nej. Odhodila ma ako bábiku a tak som ju išla sledovať. Mierilo k horskému potoku. Hodila mačku do potoku a hneď som sa vystrčila. Na druhej strane som videla tú tetu a spolu sme ich odhnali. Mačiatko nehybne ležalo v potoku, ale dýchalo. Išla som rýchlo ku nej. Keďže teta tam bola autom, odviezli sme ju k zverolekárovi. ,,Vyzerá že jej nič nieje. Len je trochu v šoku,“ povedal po vyšetrení. Vzali sme ju naspäť a odniesli ku dievčaťu. Skákala od radosti tak, že skoro polámala tulipány pri bráne. ,, Veľmi Vám ďakujem. Ak budete chcieť, môžete si ju ísť kedykoľvek pozrieť. Dievča zavrelo bránku a utekalo do domu. Nezastávalo mi nič iné, len sa pobrať domov.