6.Kapitola

Ľudia

Zima sa čím ďalej tým viac zhoršovala až nakoniec napadol sneh. Jedlo sme síce dostávali no chodili k nám jedávať aj iné mačky a nám sa z toho tým pádom veľa neušlo. Myši vychádzali len občas a tak sme moc na lov nechodili. Raz som sa z lovu vrátila s prázdnym žalúdkom a bola som veľmi hladná. Prišla som k svojej miske, kde samozrejme nič nebolo. „Summer!“ Cica na mňa volala. „Ak chceš jesť tak poď ku mne ona ti niečo dá.“ povedala. Nechápala som síce kto je „Ona“ ale išla som. Prišla som k Cici, ktorá sa stále dívala do okien baráku. „Cica čo tam vy...“ nestihla som ani dopovedať. Zhora sa na mňa dívalo jedno z tých dievčat.  Chcela som zdrhnúť ale Cica ma zadržala. „Počkaj.“ povedala. „Niečo ti ukážem.“ Cica sa pozrela do okna a začala škemrať o jedlo. „Cica prečo mňaučíš? Isto si hladná.“ povedalo dievča. Cica na súhlas zamňaučala. „Máš šťastie, že som chorá a rodičia sú v práci. Počkaj chvíľu hneď ti niečo prinesiem.“ povedalo a odbehlo z okna preč. Za chvíľku sa však vrátila a hodila Cici šunku. Cica ju zjedla a zvolala na mňa. „Ak sa chceš najesť musíš prísť sem ku mne a povedať jej to, ja ti zo svojho nedám.“ Keďže som bola hladná nemala som na výber, opatrne som podišla k Cici a pozrela sa na dievča. Začala som prosiť o jedlo. Dievča sa na mňa usmialo a povedalo. „Počkaj Summer hneď som späť.“ Za chvíľku bola naspäť a hodila každej z nás tri plátky šunky. „Cica počkajte tam chvíľu idem k vám a donesiem vám mlieko.“ povedala s úsmevom na tvári. Za chvíľku sa dvere baráka rozleteli a ona držala v ruke fľašku. Cica k nej hneď priskočila ale ja som zdrhla pod auto. Videla som ako každej z nás naliala do misky mlieko a potom odišla preč. Pomaly som prišla k svojej miske a napila sa mlieka. Bolo teplá a dosť nás v tom počasí zahrialo. Keď sme dopili Cica sa na mňa šibalsky usmiala. „No vidíš stačí, keď im budeš len trochu dôverovať. Viem, že máš zle skúsenosti z ľuďmi ale zapamätaj si, že nie všetci sú zlí, sú aj taký čo nám pomáhajú.“ Vedela som, že Cica má pravdu ale moja dušička mi nedovolila dôverovať ľuďom, pretože ešte stále sa nezacelila z tých bitiek, z toho sklamania čo som pri prvých majiteľov zažila...